Kremeľ opäť pritvrdzuje svoju rétoriku. Šéf ruskej civilnej rozviedky Sergej Naryškin v utorok 15. apríla 2025 na stretnutí s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom varoval Západ pred dôsledkami zvyšujúcej sa vojenskej aktivity pri hraniciach Ruska a Bieloruska. Tvrdí, že Moskva a Minsk sú pripravené konať preventívne – a odveta by vraj mala dopadnúť predovšetkým na Poľsko a pobaltské štáty.
Šéf ruskej zahraničnej rozviedky SVR, Sergej Naryškin, vystúpil počas rokovania s bieloruským prezidentom s ostrým varovaním. Podľa neho rastie vojenské napätie v dôsledku konania západných krajín, najmä Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka, ktoré podľa Kremľa stupňujú eskaláciu okolo ukrajinského konfliktu.
„Vidíme, ako NATO posilňuje svoje vojenské postavenie na hraniciach s Bieloruskom, Ruskom a v oblasti Kaliningradu. Musíme reagovať. A sme pripravení konať preventívne,“ vyhlásil podľa iDnes.cz Naryškin.
Obvinil zároveň Poľsko a pobaltské krajiny, že práve ony podnecujú „agresívnu rétoriku aliancie“ a pripravujú konkrétne kroky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť tzv. Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Medzi nimi spomenul aj údajné plány Varšavy rozmiestniť americké jadrové zbrane či položenie mín v blízkosti ruských hraníc.
Odveta príde, varuje Moskva
Naryškin nešetril tvrdými slovami a odkázal Západu, že ak dôjde k agresii zo strany NATO, odpoveď príde okamžite – a zasiahne v prvom rade Poľsko a krajiny Pobaltia.
„Títo politici si zrejme neuvedomujú, že ak dôjde k útoku na Zväzový štát, odvetná akcia postihne celý blok NATO – ale najtvrdšie dopadne práve na tých, ktorí najviac podnecujú napätie,“ povedal šéf ruskej rozviedky.
Rétorika ruského režimu sa tak čoraz viac približuje predvojnovej rétorike z čias studenej vojny. Naryškin dokonca obvinil nemenovanú pobaltskú krajinu z príprav na zničenie pamätníkov a hrobov vojakov Červenej armády pri príležitosti májových osláv konca druhej svetovej vojny.
Naryškin vidí dramatickú zmenu prístupu zo strany USA
Naryškin sa vrátil aj k prebiehajúcim diplomatickým kontaktom medzi Moskvou a Washingtonom. Zdôraznil, že v porovnaní s érou prezidenta Joea Bidena vidí „dramatickú zmenu prístupu“. Súčasného prezidenta USA Donalda Trumpa označil za niekoho, kto sa snaží pochopiť príčiny ukrajinskej krízy a hľadá cestu k jej vyriešeniu.
Podľa jeho slov Rusko prijalo Trumpom navrhnuté 30-dňové moratórium na útoky proti energetickej infraštruktúre – na oboch stranách frontu. Prímerie ako celok však Moskva odmietla. Kým Kyjev bol podľa dostupných informácií ochotný na 30 dní zastaviť boje, ruské sily pokračujú v ostreľovaní civilných cieľov. Tento postoj kritizoval aj samotný Trump.
Šéf ruskej Služby zahraničnej rozviedky ocenil skutočnosť, že sa obnovil dialóg medzi Ruskom a USA o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval však, že Rusko trvá na svojich podmienkach pre ukončenie vojny s Ukrajinou. „Neutralita bez jadrových zbraní, demilitarizácia, denacifikácia a zrušenie všetkých diskriminačných zákonov prijatých po prevrate v roku 2014,“ vyhlásil.
Lukašenko: „Nikto nezaútočí na jadrovú krajinu“
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko počas stretnutia vyzdvihol silu bezpečnostnej aliancie s Moskvou a pripomenul, že na území jeho štátu sú rozmiestnené ruské jadrové zbrane.
„Absolútna bezpečnosť – nikto si nedovolí ísť do vojny s jadrovou krajinou,“ vyhlásil Lukašenko a prirovnal situáciu k Severnej Kórei. „Aj keby sa svet snažil zmazať KĽDR z mapy, nestane sa tak. Je to jadrový štát. To isté platí o Bielorusku.“
Prezident zároveň ocenil februárovú bezpečnostnú dohodu medzi Ruskom a Bieloruskom. Podľa neho mala jasný odstrašujúci účinok: „Poľsko, pobaltské štáty a ďalší susedia mali svoje plány. Dnes sú ticho. Sledujem ich vyjadrenia – sú opatrní.“
Kremeľ a Minsk tak zintenzívňujú svoju vojenskú a politickú rétoriku. V čase, keď svet volá po mieri, Východ hovorí o preventívnych útokoch. Z Poľska a Pobaltia sa stáva predná línia novej geopolitickej konfrontácie.
Zdroj: topky.sk / InfoVojna
